Predvianočný čas...

Predvianočná Žilina

Včera sme zapálili už aj poslednú sviečku na adventnom venci. Vianoce sa nezadržateľne blížia,vrcholí nákupná horúčka,chystanie dobrôt,upratovanie. Nám gazdinkám víri v hlave tisíc vecí. Čo ešte urobiť,na čo nezabudnúť,čo si nenechávať na poslednú chvíľu.Nie je výnimkou,že padne pár dní dovolenky už aj pred sviatkami. Však ako to inak stihnúť??!! Zablúdim v myšlienkach nejakých pár rokov dozadu. Práca,domácnosť,deti. Cez deň som sa naháňala po obchodoch za darčekmi,vláčila domov plné tašky potravín, stále nebolo dosť, moje myslenie bolo naprogramované na ten tučný režim. Lepšie nech zostane akoby nebodaj malo niečo chýbať. Nebolo ničím  výnimočným,ak ma pri upratovaní či pečení zastihla aj hlboká noc. A ráno opäť práca,deti,varenie a .... Vianoce. A prianie - už aby tu konečne boli,už aby tento kolotoč skončil.  Prišiel tak túžobne očakávaný Štedrý deň. Vstávam zavčasu,treba ešte čerstvý chlieb,mlieko. Kmitám od rána okolo hrncov, dorábam popri varení kadejaké "neodkladné" nedorobky. Nebolo dokonca výnimkou,že som ešte aj žehlila posteľné prádlo !!!! Len aby ten večer bol naprosto dokonalý. Aby sme boli všetci spokojní. Aby som  potom už nemusela nič. Vždy som sa preto tešila na Vianoce. Ako budem mať vyupratované, ako si potom oddýchnem,ako si popozerám dobré filmy,niečo pekné prečítam,ako si pospím. Realita však bola vždy iná. Finišujem  s večerou, kmitám ako urvaný vagón  medzi kuchyňou,obývačkou,kúpeľňou,pot mi steká dolu chrbtom. Na rozprávku v televízii nemám ani len pomyslenie. Smažím ryby,za pochodu slávnostne prestieram stôl. Konečne vyberiem z panvice posledného kapra,rýchlo umyť a upratať nepotrebný riad. Rodina už nervózne nakukuje do kuchyne. Sprcha,trošku sa upraviť,obliecť zapáliť sviečku. Pokúsim sa o úsmev. Ťarcha zodpovednosti za Vianoce zo mňa síce spadla,ale cítim únavu. Vybalíme darčeky,tešíme sa,je osem hodín večer a mne sa pomaly zatvárajú oči. "Ty sa nejdeš pozerať? To je dobrý film!" "Nie,chce sa mi veľmi spať. Nahraj mi ho,potom si ho pozriem,však mám voľno",odpovedám. Došuchcem sa do postele a behom minúty neviem o svete. A dni nasledujúce nie sú o nič lepšie. Točím sa okolo domácnosti,okolo hrncov. Rok čo rok ten istý scenár. Teším sa,až sa život vráti do normálnych koľají. Doteraz mám na kazetách nepozreté filmy. Už ani neviem,či to naše video vôbec aj funguje. Ale čo bolo zvláštne,kmitala som,točila som sa v jednom kole,často som sa nestihla ani naobedovať a predsa som sa do tých normálnych koľají vrátila s nejakým tým kilom navyše. Ako to je možné??? Hm...áno,nestihla som sa často naobedovať,to je pravda. Ale takisto som aj pozabudla,že ten prvý rezeň,ktorý som vybrala z panvice a ktorý skončil v mojích útrobách,že aj ten má kalórie,že kalorické sú aj tie zvyšky,ktoré bolo škoda vyhodiť,že kalorický je aj cukrík či čokoláda zo stromčeka,či koláčik,ktorý som hodila do úst len tak cestou z kuchyne do izby. Ak sa zamyslím...mala moja huba okrem rozprávania aj iný dlhší  odpočinok? A pohyb??? Zdalo sa mi,že sa nalietam dosť,ale z dnešného pohľadu ... hm,len sa pousmejem.

Vianočná Mirage

"Nemôžem,nemám čas,musím ešte .....". menujem tisíc vecí Riške do telefónu. Tri dni pred Vianocami a mám ísť na hodinu,dve preč !!! Nemysliteľné. Ani dovolenku nedostanem,nestíham. "Neser ma Marfuša,nič nemusíš!! Pozri,chlap serie na Vianoce,ten má pohodlie a čaká,že bude mať všetko pod nosom a Ty kmitáš ako zdutá koza. Darčeky máš,decká čakajú len na ne,spokojné budú, tak o čo Ti ide?? Nemáte predsa cez Vianoce tri bachory.  O pol na rohu!" Cvak. Nadávam si v duchu sama sebe,že nedokážem rázne povedať nie. Pozriem na hodinky,mám tak dvadsať minút. Rýchlo dorábam nevyhnutné,hodím na seba rifle,vetrovku,kolečko salámy pre Tobíka a bežím. Snažím sa vysvetľovať,avšak prestávam veriť už aj vlastným slovám. Tentokrát som to dostala krásne na tanieri. "Vianoce si treba užiť,nie honiť sa ako zdutá koza. Kde je napísané,že práve pred nimi musíš gruntovať ako o život? My ideme radšej lyžovať. Však upratujem priebežne celý rok. A žrádlo?? Zjem toľko čo cez bežný deň, akurát si doprajem čosi lepšie. Stačí,že mám pivo,kávu,vyložím nohy. Zima je,poď,dáme si čaj s rumom,tam môže aj pes!" zavelí Riška a ukáže na najbližší lokál. V duchu prevrátim oči. Zas ďalšia hodina v čudu. Neostane len pri jednom. Domom prichádzam v dobrej nálade,neurobím už nič. A rozmýšľam...Ona je ale štíhla...

Nasledujúce roky som si to poučenie vzala. Nie naraz,ale postupne. Lyžovať nechodím, neviem, zimné športy nepreferujem . Venujem sa tým mojím záľubám. Idem do fitka,či za kultúrou. Už si neviem predstaviť predvianočný čas bez pozastavenia sa vo večernom vysvietenom meste pri punči, či bez Vianočného koncertu. Pekne sa obliecť a započúvať sa do krásnych tónov hudby a spevu. Vždy končia skladbou Tichá noc. Dirigent vyzve k spevu aj hľadisko. Je to krásne,dojemné. Začínajú mi Vianoce.

V Auparku

S plnými taškami už  nebehám, nepečiem kvantá koláčov, ani nezháňam tak krvopotne darčeky za každú cenu. Vždy čosi kúpim aj bez toho stresu. Alebo sa priamo spýtam čo by si priali, v dnešnej dobe sa dá. Všetkého je dosť,obchody sú otvorené dá sa povedať denne. Rada chodím po obchodoch len tak pozerať. Milujem vianočnú výzdobu, keď hrajú koledy. Aj upratujem. Možno tiež viac ako inokedy, ale je to už trochu iné. Bez stresu.  Čo stihnem,ako sa mi chce.  Vôbec mi nevadí,ak čistím dôkladne niečo v kuchyni pri vianočných pesničkách aj dlho do noci. Nerobím to už pod takým tým  tlakom,že to musím,pretože idú sviatky. Ak sa mi robí dobre,robím,ak sa mi nechce,nechám to tak. Aj pečiem, mám rada,ak byt vonia vanilkou a škoricou. Jeden-dva druhy. Stačí. A  jedlo ? Nie je také "kvalitné" ako kedysi. Údeniny,hlavne klobásky,knedle,mastné pečené mäso,šľahačka, krémové maslové zákusky,vandel majonézového šalátu,rezne...však sú Vianoce. Radšej si viac pospím a pripravím niečo chutné,ale menej náročné,ale pekne servírované,slávnostnejšie. Samozrejme,vyprážaná ryba a ten šalát u nás nechýba. Len ho už robím v primeranom množstve. Rada si pospím, idem von,pozriem si film,rozprávku. Zrazu vidím,že ak chcem,čas si na to nájsť môžem. Milujem Vianoce,milujem predvianočnú atmosféru v meste. Už si ju dokážem vychutnať. Dnes som bola s kamarátkou,kúpila som neplánovane aj pekné darčeky. Len tak mi padli do oka. Zajtra sa ideme rozlúčiť  s angličtinou pre tento rok, v stredu s kamarátkami.  A štvrtok,ten si už nechám na predprípravu štedrovečernej hostiny,dobalím darčeky,pomôžem zdobiť stromček. Aby som na ten sviatočný deň mala čo najmenej práce,aby som mala čas ísť aj na cintorín  zapáliť sviečku tým, ktorí už nie sú medzi nami a vyvetrať si trochu hlavu. A večer nedočkavo rozbaľovať darčeky...možno sa aj poteším. Ktohovie aké prekvapenie mi pripraví ten môj Ježiško tento rok. A možno si pozriem aj dobrý film. Jedno je však isté. Do práce sa vrátim vypočinutá,usmievavá a viem určite,že ma nič nebude v páse omínať,že nohavice zapnem možno ešte lepšie ako pred nimi. Vianoce naozaj nemusia byť postrachom ani pre líniu.

                                                                                                            Maja1