V novom

Mala som dolu viac ako desať kíl. Duško a Riška si môjho ubudajúceho zadku všimli, čo ma veľmi tešilo a začínala som sa cítiť ako majster sveta vo svojej životnej forme. Ale oni ma videli doma,v domácom oblečení, do práce som stále nosila sukne do gumy  a voľne padnúce blúzky. Iné som ani nemala. Milosrdná móda, ktorá dokázala zakryť dosť veľa kíl , mi ukázala teraz aj druhú tvár.  Dokázala zakryť aj tie "prácne" zmiznuté kilá a mne v práci zatiaľ ešte nik nepovedal :"Maja,Ty si schudla!" "Koľko si schudla??!!" Začala som mať čoraz naliehavejší pocit,že treba pár koruniek konečne vraziť aj do nového oblečenia. Dosť bolo už aj to,že vtedajší moderný materiál sukní sa sám o sebe akosi zvykol naťahovať,ešte sa k tomu pridružilo aj to,že zmizlo pár cm v páse,sukne padli viac na bedrá a ja som mala pocit,že čochvíľa ich budem vláčiť po zemi. A aj v  XL - XXL blúzkach som sa začínala cítiť tak trošku utopene. No... aby som bola celkom úprimná,aj trošku tej ješitnosti v tom bolo ! :-)) Priznávam.  Oznam na nástenke v práci,že sa koná zájazd do Targu prišiel ako na zavolanie. Najvyšší čas.

Ešte stále ich opatrujem

Blúdim sama po trhovisku a v hlave mám jeden tajný sen. Nové rifle. Ako by mi asi sedeli? Mohla by som v nich aj do práce?? Schudla som viditeľne a prijateľne na nosenie riflí aj na iné účely ako na chatu, do blízkeho obchodu,či venčenie psa a pivo??!! Obzerám stánky,zastavím sa pri jednom veľkom,usúdim,že tam by sa mohlo čosi nájsť aj na takú trošku objemnejšiu prdel. Takú moju. S vyšším pásom,neočačkané aplikáciami,proste klasika. "Na paninku vyberiem?" počujem za sebou predavačku. Áno,chcela by som...vysvetlím a názorne ukážem asi aké. "Jesto,jesto dosť..." Za chvíľu držím v rukách asi trojo riflí. Vizuálne sa mi

Moja prvá zúžená ..

pozdávali ale v duchu si hovorím,ona je slepá...do tohto sa navliecť predsa nemôžem. Zvedavosť mi však nedá,idem "za plentu". Výhoda týchto trhov,nehrozí malá kabínka,nehrozia zrkadlá z každej strany. Ja som to vedela,prvé natiahnem do pol stehien, druhé bedráče,vravela som,také nie,riť v tom ako záhumnie,ledva zapnem zips,zúrim a moje nadšenie z chudnutia sa rozplýva. Ostali mi ešte jedny,čierne,tie sa mi pozdávali vizuálne najviac,ale nechala som ich na koniec,pretože sa mi zdali aj najužšie. No čo, keď už mám tie gate a tenisky dolu,skúsim aj tie. Neverím!! Ja ich zapnem! Síce musím trošku stiahnuť brucho,ale zips vyletí hore. Vysoký pás...v duchu sa začínam usmievať. Urobím drep,či neprasknú. Pohoda,zdajú sa mi na tele ako pančuchy. Ako je to možné?! Prvýkrát vidím,čo dokáže strečový materiál. Nakukne predavačka a strčí predo mňa veľké zarámované zrkadlo. "Dóóbre jesto na paninke...!" Obzerám sa v zrkadle...takmer som vykríkla Waw...pýtam sa na cenu. Prijateľná. Ešte navlečená v nich chytám do  rúk aj riflovú bundičku. Pani ju okamžite zvesí a podáva mi ju. Oblečiem a vyrazí mi to dych. Vyzerám šik. Pani pochváli a ja mám pocit,že tentokrát oprávnene. Ibaže tentokrát mi cena budničky tiež tak trochu vyrazila dych. Nie, zatiaľ uvidím,ak mi ostanú peniaze,vrátim sa. Platím rifle a s nadšením idem ďalej. Blúzky. Takú k rifliam. Do oka mi padne modro-čierna,s veľkým golierom,veľkými vyhrnovacími manžetami,taký v páse zúžený vypasovaný strih. Chytím do rúk,potiahnem,strečová,idem skúšať,padla ako uliata,cena oproti naším smiešna. Neváham ani minútu. Čas pokročil a ja rýchlo behám nakúpiť veci,ktoré mi nakázala rodina. S taškami sa vrútim do autobusu. Sadám si sama so sebou spokojná a veselo debatujem s ostatnými a už sa teším,ako to všetko doma vybalím,ako sa predvediem a pozriem sa na seba v normálnom zrkadle.

Ako to už býva,z takýchto výletov ma rodina vždy netrpezlivo očakávala. Vždy som priniesla čosi dobré aj na zjedenie,aj na potešenie. Pre každého niečo,čo má rád. Kým sa tešia,navlečiem sa do nového oblečenia a postavím sa pred synov a nevestu. "Čo poviete ... dobré?" "Dobrééé,dobre to máš",hovoria synovia a vidím,že pohľad neklame. Dívajú sa na mňa tak akosi inak. Pochváli aj nevesta. "Môžem v tom aj do roboty?" Pýtam sa neisto. "Dobre to máte,môžete,kľudne ! Vyzeráte v tom dobre." Pozriem na synov čo oni...Ako chalani,myknú plecami,ale dajú súhlas. Naberiem teda odvahu a predstúpim pred manžela. Poznám ho dobre,preto hovorím o odvahe. :-)) Pozrie na mňa a povie:"To kam v tom chceš chodiť??!! Ako pubertiačka!" A mám po nálade. "Do roboty!" odseknem a idem preč. "Dobre to máte,nebojte sa," hovorí nevesta a ja sa ukľudním,no zároveň do mňa vstúpi zlosť na chlapa a tým aj nový príval chudnúcej energie.  "Ty ešte budeš čumeť !!!" vyhrážam sa v duchu.

...a aby bolo aj na výmenu

Prvýkrát v práci v nohaviciach a dokonca v rifliach. Veľmi sa neukazujem. Sedím v kancelárii sama,takže v pohode. Zavolám Táni,nech sa príde pozrieť,čo som si to v tom Poľsku kúpila. Dorazí ako víchor za pár sekúnd. Vstanem zo stoličky a urobím pár "manekýnkovských" kreácii,otočiek. "Majka,Ty si kočka,dobre to máš,Ty si ale riadne schudla!!!" hovorí mi s úsmevom naozaj úprimne moja zlatá Tánička. "A víš co mi ten blbeček doma řek??!!" použijem opäť frázu z filmu ..."Vraj kam to chcem nosiť,že som ako pubertiačka!!" "Kašli na to,máš to super!" "Díííík,však aj deti mi to hovorili. A ten sa ešte len bude diviť! Ja mu dám pubertiačky !" Obe sa pustíme do smiechu. "Kua,Tatiana, vieš,že mňa Ti to chudnutie začalo baviť ??!" Pozriem na Tatianu a na okamih sa zarazím. Práve som prvýkrát nahlas vyslovila svoj pocit,ktorý ja už vlastne určitý čas nosím vo svojom podvedomí ! Áno,to je ono! Mňa to fakt baví. Je to možné,aby niekoho bavilo chudnutie?! Zadívam sa neprítomne na Táňu a už som myšlienkami mimo. Potrebujem sa zrazu tak nejako s tým, čo som práve vyslovila vysporiadať. Ja som "objavila Ameriku!!" "O jedenástej na obed,nezabudni !" hovorím. Chcem byť chvíľu sama. Táňa pochopí,pozná ma za tie dlhé roky ako vlastnú dlaň. Odchádza a medzi dverami mi ešte raz zopakuje,to,čo mi už povedala predtým. Ponorím sa na chvíľku do vlastných myšlienok a s úsmevom sa pustím do práce.
Obed. Vchádzam s Táňou do jedálne. Nedá sa nevšimnúť si pohľady. Udivené. Akoby som čítala...je to ona???!! V ten deň počúvam jednu lichôtku za druhou. Ako som dobre schudla,ako to poznať,aká som iná,ako mi to pristane. V duchu už začínam triediť šatník a rozmýšľať nad tým,čo dokúpiť ako prvé,len čo bude výplata. A som šťastná,akoby som vyhrala prvé dôležité preteky. Postup do vyššej kategórie. No...a... priznávam,aj tá ješitnosť... áno,aj tá tam vtedy bola. Ale však sme ženy a chceme sa páčiť,nie?? Začínam byť prvýkrát v živote presvedčená,že teraz to naozaj dokážem! V duchu sa už vidím štíhlou a začínam sa usmievať.                                                                                              maja1