Elán - Kočka

Takmer vo finále

Prvá veľká zmena

Tu by sa vlastne môj príbeh mohol aj skončiť. Ohlásil sa skutočný hlad. Bez hodiniek,bez varovania.  Bola som zahĺbená do práce,na jedlo som vôbec nemyslela,takže to nebola tá mlsná,ale skutočný hlad. V hlave si premietam prečítané články z časopisov a z knihy VŠCH. Na vlastnej koži,či lepšie povedané na vlastnom tele sa presviedčam , že chudnutie ani nemusí byť také ťažké a už vôbec nie o hlade. Dokonca nesmieš hladovať,lebo inak dosiahneš opak. Telo si začne ukladať tuky a čerpať energiu zo svaloviny. Čím menej svaloviny,tým pomalší metabolizmus. V podstate som na to šla dobre aj v tej mojej prvej fáze chudnutia,rozmýšľam. Kde som teda robila chybu?? Prečo sa mi chudnutie zastavilo??  Odpoveď som zatiaľ našla len na otázku fungovania metabolizmu a jojo efektu. Dva roky som nerobila v podstate nič. Nedávala som si pozor na stravu, o jej pravidelnosti sa tiež nedalo hovoriť. Často som jedla len "raz" za deň :-)). Ráno som začala,večer skončila. Takýchto dní začalo pribúdať čoraz viac. Ale našťastie tu bola tá moja znovu obnovená kontrolka ,ktorá opäť začala blikať. Vtedy som s malou dušičkou a tak trochu aj s obavami vyťahovala váhu a opatrne,akoby na povrchu boli klince som ňu stúpala. Úľava. Bola som spokojná s tým čo mi ukázala,ale krútila som hlavou. Žerem, necvičím  a nepriberám ! Je to síce super,ale ako je to možné?? Predtým som si jedlo prísne strážila,poctivo som cvičila,dokázala som schudnúť,ale vedela som,že keby som v tej dobe poľavila,tak by váha išla okamžite hore ! Dnes už na to odpoveď poznám. Bola som dôsledná v cvičení. Ubrala som 15 kíl tukových zásob,ale cvičením som si vytvorila určitý svalový potenciál.  Môj metabolizmus sa tým pádom zrýchlil a  pracoval dobre. Takže ak to zhrniem,mohla som si dovoliť zjesť viac,moje telo to stačilo spracovať a ten jojo efekt sa nedostavil. Ibaže takýchto žravých dní ako som už vyššie napísala bolo čoraz viac a cvičenie naopak nulové. Raz to prísť muselo. Váha ma vrátila z oblakov na pevnú zem a ukázala o nejaké to kilo viac. Zlaté časy skončili, miesto kontrolky sa rozblikal doslova maják. Na cvičenie som sa síce stále nevedela dokopať,ale hlava zavelila NEŽER toľko !!! Tie kilá na mne zrejme až tak vidieť neboli,nik mi nepovedal pribrala si,ani si nespomínam,že by ma varovalo oblečenie,ktoré už v tom čase bolo viac-menej na pevný pás. Predsa len,aj keď som dala dolu 15 kíl,čo bolo viditeľné, nedalo sa ani zďaleka hovoriť o štíhlosti. Vlastne dostala som sa len z obezity do nadváhy a tam sa nejaké tie 2-3 kilá stratia. Mojím vtedajším doslova načasovaným  šťastím sa stal internet,ako som už raz spomínala. príspevku. A  s ním aj chuť zabojovať opäť. 


Už som nebola taký laik,dosť vecí som si prečítala,mnohé som si overila na svojom tele. A tak opäť nabieham , no teraz už nie celkom do toho starého režimu,ale začínam rozmýšľať a dostávam odpoveď aj na tie moje vyslovené otázky...prečo??? V tom čase som s jedlom končila o piatej-šiestej,podľa toho ako som šla cvičiť. Po cvičení už nič,necítila som hlad. V tom čase to až taká veľká  chyba možno ani nebola,nesedávala som ani pri TV do noci, počítač ma nebavil,chodila som spávať pomerne zavčasu,z fitka som chodila predsa len dosť "narobená". Ale tá moja myseľ  ! Príliš som sa sústreďovala na chudnutie, bola som dôsledná,čo je hodné pochvaly,ale ak sa mi nedarilo, začínala som myslieť veľmi negatívne a všetok čas som venovala chudnutiu. Čo jesť a za žiadnu cenu nevynechať cvičenie. Pravidelné váženie,pozorovanie sa. Vojenská disciplína. Aj keď ma tešilo,že som chudla a chodila som z cvičenia spokojná,usmiata,predsa len teraz vidím,že to bolo také....kŕčovité,chcem,musím a ja som všetko obetovala tomuto môjmu cieľu a zabúdala som naozaj žiť. V hlave som mala len to MD a D.


Aké jednoduché prirovnanie...ako pri stave,keď si bola zamilovaná. Pozoruj štíhle. Tu je ten pes zakopaný !!!! Toto je ono !! Žiť,tešiť sa z každého pekného dňa,usmievať sa na seba,rozmýšľať o sebe ako o štíhlej,prevteliť sa v myšlienkach do toho štíhleho tela....Usmievam sa. Aké jednoduché....


Prešiel nejaký ten mesiac. Váha mi v jedno sobotné ráno ukáže  -7. Super,som šťastná,chválim sa na chudnúcom chate. Obliekam sa v pondelok do práce a vidím,že opäť budem mať "problém". Moje kostýmkové oblečenie začína na mne akosi visieť,hľadám opasok aby som nohavice trošku v páse utiahla. Obzriem sa v zrkadle...noooooooo...nahodím úsmev č.3 a vyrážam. Potrebujem podpisy na výber do banky,zaklopem na dvere sekretariátu a vojdem dnu.    Vybavím,poďakujem,zvrtnem sa na odchod. "Majka,koľko ste schudli?" počujem môjho najvyššieho nadriadeného. V tej dobe aj on párkrát diétami zhodil a zas pribral. Ananásová diéta.:-)) Teraz sa tomu smejem,ale boli časy,keď som skúšala všetko.  Prekvapene sa pozerám a trošku sa aj začervenám,ale s úsmevom hovorím "7 kíl zatiaľ" Uznanlivé pokývanie hlavou. Bežím do svojej kancelárie a prekypujem dobrou náladou. Navyše bola jar. Vonku krásne,všetko pučalo,rozvoniavalo,slniečko nabíjalo pozitívnou energiou. Mňa bavil život,mňa bavilo chudnutie a tešila som sa na leto. Ako pôjdeme grilovať,k moru a ja už budem  iná. Možno aj v dvojdielnych plavkách,čo bolo zatiaľ ako sci-fi :-)) . Ale skôr taká,aká som sa cítila zatiaľ len vo svojom vnútri. Štíhla,či lepšie povedané,s normálnou konfekčnou postavou. Počítam,tri mesiace,ak pôjde všetko hladko,min.6 kíl ešte môže padnúť . 7 a 6 je trinásť. Môj cieľ bol,aby sa mi váha začínala č. 5. Stačilo by 59. Keby som si tie 3 kilá neprižrala,tak bohato postačí. Nevadí,v každom prípade by som sa dostala na váhu ako som mala za slobodna,keď som v čase zamilovanosti schudla bez toho,aby som si bola vedomá,že niečo pre to robím. Živo som si vedela ten pocit,aký som mala vtedy vybaviť a neskutočne som sa na to leto už tešila. Padnete všetci na zadok !!! 


Priebežne som nejaké to oblečenie dokupovať predsa len musela. Ale zostávala som naďalej ešte verná svojím kostýmkom, vôbec ma ani len nenapadlo vyskúšať si niečo v normálnom obchode,že by som sa zmestila svojimi nie príliš súmernými mierami do normálnej konfekčnej veľkosti. Zmena spočívala v tom,že som už nevyhľadávala také tie rovné voľnejšie strihy s predĺženými sakami,ale zamerala som sa na trošku "šmrncovnejšie" a hlavne farebnejšie veci čo v tom čase móda ponúkala. To,že som dobre schudla,to sa už prehliadnuť nedalo. Ale bola som to ešte stále ja,tá stará Maja. Kostýmky,blúzky,takže na ten zadok zatiaľ nepadol nik. Paradoxne,prvá som na ten zadok padla ja. Slnko svojimi čoraz viac hrejivými lúčmi dávalo znať,že leto je už za dverami. Začínali prvé zájazdy k moru a moja dobrá nálada stúpala úmerne klesajúcej hmotnosti. Zišlo by sa mi čosi ľahšie na seba. Biele nohavice,skrslo mi v hlave. Ako v nich asi budem vyzerať?? Oblečiem ich vôbec? Nebude v nich moje pozadie ako výkladná skriňa?? Budú vôbec také na moju nekonfekčnú postavu? Neviem sa dočkať fajrontu v práci aby som mohla na nákupy. Bola to viac-menej zvedavosť,neverila som,že by čosi na mňa bolo. Stále som mala zafixovaný ten nepomer bokov k pásu. Mrvím sa v oblečení,nohaviciach,beriem do kabínky nohavice č.42,zdali sa byť jediné s vysokým pásom,bedrové nepripadali v úvahu. Šok. Ja  sa v nich topím. Po zapnutí mi  padnú  5 cm pod pás, cez boky voľné tiež.  Vezmem o číslo menšie, výsledný efekt takmer rovnaký...to nie je možné,ja a č. 38?? Obliekam sa a znovu vyzliekam. Padli ako uliate. Ale zas,ten strih bol predsa len taký trochu voľnejší,aby som bola objektívna. Vyberám si k ním ešte pár tričiek. S plnou igelitkou bežím domov a predvádzam sa pred zrkadlom. Takmer jačím od šťastia.  V tomto som úplne iná. Vidím tam inú ženu. Takú...a just nebudem skromná...mladšiu. Otvorím skriňu a pozerám na moje kostýmky...hm...stejne sú všetky priveľké....
                                                                                                                          maja1