A predsa to ide

Som šťastná. Váha sa pohla konečne nadol a ja sa cítim  dobre. Neviem ako by som to opísala. Niekto by mávol rukou...2 kilá,čo to je pri takej nadváhe a za takú námahu??!! Nič.  Ale ja som cítila na sebe,že tentokrát je to predsa len o inom. Nehladovala som priveľmi a tým,že som poctivo cvičila,bola som tak akosi lepšie naladená. To sa nedalo necítiť.Určite som bola ohybnejšia,mne sa zdalo,že aj pevnejšia,aj tenšia. Pri - 2 kilách som sa cítila štíhlejšie,lepšie,ľahšie aj spokojnejšie ako keď som v minulosti zhodila aj 5 kíl. No čo bolo dôležité, začalo ma cvičenie tešiť a ja som si bez váhania predplatila aj ďalší mesiac. Už som sa tu necítila byť takým tým outsidrom, začala som si viac všímať ľudí a okolie, pridávala som nové cviky.  Ani som netušila,koľko reprezentantov v kulturistike či fitness tam chodí. Dokonca som prišla aj na to,aký je v tom rozdiel. Mala som oči aj uši na stopkách,oboznamovala som sa s výrazmi čo je diéta, vhodné potraviny, rysovanie,ako "vyzráť" na toho môjho najväčšieho nepriateľa - tuk. Aj moja kondícia sa každým dňom zlepšovala. Na stepperi som už neodpadávala,ale aj tak sa z dnešného pohľadu  len pousmejem. No vtedy som doslova prekonávala svoje možnosti. Viac som však ťahala na veľkom rotopede. Tam som mala väčšiu výdrž,nebolo to také náročné. Pamätám si,nastavovala som si na ňom program,ktorý trval 24 minút. 24,prečo už nie 25?? Neviem,vždy som nad tým dumala,pripadalo mi to také nezvyčajné. Ale striedala sa v ňom rovinka so stúpaním,takže to nebolo také monotónne a dalo sa pri tom aj čítať,aby ten čas rýchlejšie ubiehal. K dispozícii na pulte boli len časopisy zamerané na kulturistiku a fitness,ale na moje prekvapenie som v nich našla mnoho užitočných rád aj pre normálne chudnutie,pre človeka ako som bola vtedy ja. Zaujala ma tam napr.súťaž Za tri mesiace do formy. Obyčajní,bežní ľudia,ženy,muži,mladí,starší a dokonca aj ľudia v dôchodkovom veku ! Neuveriteľná premena. A každý jeden popísal, čo pre to urobil. "Do čerta,ide to!" Premýšľala som a ticho, tak v dobrom aj závidela. Čítala som však veľa aj o tom normálnom bežnom chudnutí,ako to chodí v ľudskom tele,ako je to s tukom,ako ho odbúrať bez jojo efektu. Slovíčko metabolizmus sa tam skloňovalo v mnohých článkoch a v každom páde. Nedá sa povedať,že tento výraz bol pre mňa neznámy, ale jeho podstata bola napr. novinkou.  V hlave sa mi začala pomaly skladať mozaika  toho správneho chudnutia. Môžem  povedať,že som na to s tým svojím "sedliackym" rozumom išla až na pár drobností (?!) v podstate správne. Ku všetkému nejasnému som začala nachádzať v časopisoch aj vysvetlenie - prečo je to tak. Chudnúcich pokusov som mala za sebou už viac ako dosť, takže som mohla len skonštatovať,naozaj to tak je, mám to odskúšané na sebe. Všetko do seba začalo  krásne zapadať.

Prišla ďalšia sobota, nedočkavo stúpam na  váhu. Opäť ľahšia. Mám chuť skákať a kričať "Juchúúúúúúúú !" Rukami som si chytila pás. Prisahala by som,že bol tenší ako minulý týždeň. Od rána som prekypovala dobrou náladou a skonštatovala som,že je čas zodpovednejšie sa  zapodievať stravovaním, rozmýšľať čo na tanier. Aby bol plný čo do množstva,ale prázdnejší čo do kalorickej hodnoty. Tak,ako som to vyčítala v múdrych časopisoch. Pozvoľna som  začala pri varení niektoré jedlá z jedálnička vypúšťať a nahrádzať ich inými,zdravšími, s menšou energetickou hodnotou. Ale tak,aby obed bol obedom. Nie nemastnou-neslanou diétou. Nevarila som na vode,len som zredukovala jedlá typu sviečkovej s knedlíkmi,vyprážané a sladké jedlá. Hoci som bola vždy lenivá variť na dvakrát,tentokrát ,ak som pre tých svojich chlapov robila energeticky náročnejšie jedlo,ja som si urobila svoje. Sadala som k stolu zarovno s nimi. K jedlu som začala pristupovať inak. Zmenila som časy. Už som raňajky neposúvala,najedla som sa okolo pol siedmej , o jedenástej obed v závodnej jedálni, medzitým ovocie,ktoré bolo k dispozícii. 1 priemerne veľký kus.Po príchode z práce som začala s prípravou jedla pre rodinu aj pre seba. Také,ktoré ma zasýtilo trochu viac, resp.vyplnilo žalúdok,ale predsa len "chudobnejšie. " Zakázala som si jesť postojačky,hodiť do úst kúsok jedla len tak už pri príprave. Verte,je to zas len o zvyku. Ale  -  ide to ! Príprave jedla som venovala náležitú pozornosť. Začala som pri tom viac rozmýšľať.Aby bolo v súlade s chudnúcimi pravidlami a zároveň aby aj zasýtilo aj na tanieri pekne ukázalo. Začala som stolovať. Vrelo odporúčam. A ešte jedna rada - pomalšie jesť. Do podvedomia sa mi takto dostával pocit - jedla si ! A máš dosť! Po jedle som s kávou zasadla do svojho kresielka k TV,či časopisu. Naučila som členov rodiny,že ak mám pred sebou kávu,je to moja chvíľka a pokiaľ nejde o život  - NERUŠIŤ !  Po tejto minisieste sa nie vždy ľahko vstávalo z kresielka a odchádzalo do fitka. Vymyslela som si taký fígeľ. Nahovorila som si,že som športovec,že trénujem. A súťaž sa blíži. Viete,že to pomáhalo? Z fitka som chodila už aj s úsmevom a takým dobrým odhodlaním a aj  pocitom z dobre vykonanej práce, poctivo vykonaného tréningu. Ktovie, ja som sa cítila ako štíhla športovkyňa,ale je možné,že ľudia,čo ma stretávali si hovorili : "Bože,to je telivo !"

Prešlo niekoľko mesiacov.Pamätám si to ako keby to bolo včera. Hrali sme karty. Pripravovala som tekuté občerstvenie, stála som chrbtom k stolu. "Maja! Kde máš riť??!! Rišinka,pozri, však Majka nemá riť ?!" Duškove slová mi zneli ako rajská hudba,ako balzam.Som šťastná,už to vidieť. :-)  "Noooo...Marfuša,dobrá si !!! Fakt Ti to ritisko spadlo!!" Hovorí Riška prajne. Cítim na svojom zadku prisaté pohľady. Otočím sa, v tvári rumenec a snažím sa o normálny tón hlasu. "Mám dolu 10 kíl,však makám, chodím cvičiť." Manžel mlčí. V duchu si škodoradostne poviem " Tak, a máš to tu!! A je najvyšší čas kúpiť si niečo nové aj do šatníka !" Uchlipnem si z piva, narovnám sa a môj víťazoslávny úsmev hovoril za všetko...

Zas až také ľahké a jednoduché akoby sa to na prvý pohľad mohlo zdať to veru nebolo. Ani zďaleka. Musela som zvládať aj zamestnanie,aj domácnosť,aj rodinu. Nemohla som jednoducho povedať:" Tak vážení, ja chudnem,ja musím chodiť cvičiť, ja teraz nemám čas, začnite sa starať teraz Vy !" Musela som si ten čas pre seba nájsť. Nie na úkor rodiny a domácnosti,ale na úkor seba. Z práce som začala chodiť rovno domov,pokiaľ to nebolo nevyhnutné,nezastavovala som sa v meste. Po ceste som si v hlave premietala obsah chladničky a rozmýšľala čo z toho môžem narýchlo pripraviť ako večeru, čo rýchlo po ceste dokúpiť. Podľa časovej náročnosti prípravy jedla som robila ostatné. Cvičiť som chodievala v rámci možnosti v pravidelných intervaloch . 3 x za sebou cvičenie, 1x voľno. Cez tieto "voľné" dni som buď len a len odpočívala,aj to treba,alebo robila časovo náročnejšie práci v domácnosti. Žehlenie, väčšie upratovanie . Tiež nebolo vždy ľahké vstať od kávy a TV a ísť cvičiť. Tiež sa mi často nechcelo.Ale to už je o pevnej vôli. Najhoršie bolo vždy vstať a vychystať sa. Akonáhle som zatvorila dvere bytu,bolo dobre. Často som si aj po ceste na cvičenie hovorila,dnes sa mi nechce,odcvičím si len toto,toto,toto....Ha ha,ak som tam už bola a vyslovene netlačil čas,nedalo mi to. Poctivo som odcvičila to "svoje". O to bola potom moja radosť väčšia. Prestala som pozerať nekonečné seriály,vysedávať len tak pri prázdnom tliachaní  po telefóne alebo v kaviarni s kamarátkou či len tak vylihovať. Mala som cieľ a chcela som preň urobiť maximum. Nájsť si čas,na to bolo potrebné určiť si priority. Čo treba urobiť okamžite a denne a naopak,bez čoho sa dá existovať,čo je vlastne jeho stratou,alebo čo jeden - dva dni aj počká. A ani ja som nebola vo všetkom zas až tak vzorne dôsledná. Našli sa dni,keď som zhrešila tak v jedle,ako aj v cvičení. Nie vždy sa dá ísť podľa vopred určeného plánu,nie vždy má človek takú pevnú vôľu. Sú dni keď nás prepadávajú neovládateľné chute, najmä na sladké, ak nás doslova chytí  žravá. My ženy toto obdobie  veľmi dobre  poznáme. Ako sa popasovať s týmto? Aj o tom si povieme. Ale v podstate,ak si v v hlave dobre uložíte ten svoj cieľ,svoju túžbu,všetko sa dá zvládať ľahšie. Ani prehreškom sa vždy  nevyhnete,ale určite  už nebudú také veľké.  Kontrolka sa opäť rozbliká...                                                                                                                                                     maja1