Čo také prevratné sa pred tými ...siatimi rokmi udialo? O čom to tá Edita v tej knižke písala?? Priznám sa,viackrát som tú pasáž hľadala ale nenašla . Začala som pomaly pochybovať aj o sebe. Nesnívalo sa mi to?? Nie,určite tam taká pasáž bola a ja ju raz nájdem. Ale k veci. Napíšem to tak vlastnými slovami,ako som to pochopila a aj prežila ja . Edita opisovala vlastné schudnutie,ako sa zbavila prvých kíl bez toho,aby si to nejako uvedomovala,teda že by držala opäť jednu z tých zaručene zázračných a istých diét. Len zrazu boli preč. A trochu ďalej to prirovnávala,či poukazovala na čas zamilovanosti. Kedy nemyslíme na nič iné,len na tú lásku,jedlo v rebríčku našich priorít klesá na spodné priečky. A práve túto pasáž teraz nemôžem nikde nájsť. Už som písala,od puberty som sa trápila s nadváhou a diétami a striedavo som bola hore a dolu. Teda dolu...úspech bol pár kíl. Ale sotva som ich stihla užiť, bolo po nich. Jojo efekt číhal a len čo som bola v eufórii,zaútočil. Zákerne. Vyrúbil mi aj DPH. :-(( Mala som tesne po vstupe do dospelosti,bola som zakomplexovaná, túžila som po láske a tá sa mi oblúkom vyhýbala. Že na príčine bola moja nemalá nadváha o tom som nepochybovala. Bol to pre mňa taký bludný kruh. Čím viac som sa snažila,tým menej sa mi to darilo a tým viac som si uvedomovala takú akúsi nemohúcnosť. Svoju nemohúcnosť,nenadávala som na zlý osud, uvedomovala som si,že ten problém je vo mne,ale nebola som schopná urobiť ten rázny krok,preťať ten bludný začarovaný kruh. Neviem či niekto tam hore nado mnou v tom čase bdel,či to bola náhoda,alebo osud,že som bola ako sa povie v správnom čase na správnom mieste, ale osud chcel,že som stretla niekoho,kto ma na to rande zavolal. A nezostalo len pri tom jednom. Marienka sa nám zamilovala až po uši. Bola som v maturitnom ročníku,škola,láska,šťastie...a pssst...aj sex. A jedlo?? Na to predsa čas nezostával. Často to bolo o tom ako rýchlo hodiť za pochodu čosi do úst až v bruchu nevyhráva a von, rande je predsa prvoradé. Nič mi nechýbalo. V škole sa mi v podstate darilo,mala som z lásky hlavu v oblakoch. Bola som šťastná. Žila som,jedla som,milovala som... A schudla som. V tom čase som mala na začiatku okolo tých 75 kíl a ani neviem ako, váha začala do roka ukazovať 60-62. A bola som mladá a svet mi ležal pri nohách a moja postava bola konečne normálna. Ale prvé lásky obyčajne nie sú tie posledné. ( No,to je však už iná téma.). Ale mne vtedy nová figúra nejaký ten rok vydržala ! Prečo neútočil jojo efekt? Teraz to viem . Nezapodievala som sa jedlom a to ani v dobe,ak som nejaký ten čas hlavu v oblakoch z lásky nemala. Ale zas, priznávam, na dlho to nebolo. :-))
Podstata môjho vtedajšieho schudnutia mi bola zrazu nad slnko jasná,hoci som si to v tom čase takto určite nevysvetľovala,resp.ani som sa tým extra nezapodievala. Mala som postavu ktorá zodpovedala norme, takú ani chudú ani tučnú, bola som s ňou spokojná, cítila som sa dobre tak zdravotne ako aj psychicky a ako som k nej prišla nebola vtedy pre mňa otázka "života a smrti". Tieto spomienky mi však vtedy osvietili myslenie inak. Schudla som naozaj len tak bez príčiny? Nebola som si predsa vedomá žiadnej diéty,dokonca som s chuťou zjedla aj koláčik,aj zmrzlinu,aj..aj...Čo v tom bolo? Teraz to viem. Žila som,milovala som,nerozmýšľala som kŕčovito nad každým kilom navyše,neriešila som jedlo,doslova každé sústo. Môžem,nemôžem? Myšlienky v mojej hlave boli úplne o inom,len nie o jedle. Na to som si často spomenula až vtedy,keď sa ozval žalúdok. A že sa ozýval pravidelne,to zdôrazňovať nemusím. Čo som jedávala,to si pamätať po toľkých rokoch nemôžem,ale na obedy som od samého začiatku chodila do závodnej jedálne. To viem s istotou. A potom to už bolo len o tom,čo to bolo najľahšie a najrýchejšie dostupné. O ovocí,zelenine,syre, jogurte, či hoci aj o suchom rohlíku. Nemala som čas sa nudiť . A aj keď som nemala nič fyzicky na práci,moja hlava zamestnaná bola,ale určite už nie jedlom. A pohyb? Randenie predsa v tom čase spočívalo hlavne v prechádzkach a ... však viete. Čo tým chcel ale básnik povedať?? Ja som si to vysvetlila po svojom. Začni sa tešiť zo života,začni robiť veci,ktoré Ťa bavia,ktoré Ti zamestnajú nielen ruky, ale hlavne myseľ. Dokázať odpútať mozog od neustáleho myslenia na jedlo,čo môžem,čo nemôžem,jediným istým zabijákom sú len sladkosti a mastnoty a bez nich sa predsa žiť dá !!! Usmievala som sa a mala som pocit,že som objavila Ameriku. Ale zároveň som vedela,že dostať toto do praxe nebude od samého začiatku také jednoduché. Geniálna myšlienka z knihy,štvrohodinové intervaly,teda pravidelnosť,to by taký problém nebol. Mala som presne stanovený čas obeda,dlhé roky som chodila o 11-stej. Tomu som prispôsobila zvyšok,spočiatku som si vypomáhala aj hodinkami. Ešte chýba pol hodina,nemôžeš byť hladná. Vydrž,je to len mlsná. Toto som si zo začiatku povedala nejeden raz. Ale to myslenie. Po toľkých rokoch manželstva hovoriť o zaľúbení sa už nedalo a tá hlava z tých oblakov sa už dávno vrátila na pevnú zem. Ale pointa tejto myšlienky predsa v tom zaľúbení byť nemusí. Život je krásny,pestrý a prináša nespočetne mnoho iných radostí ! Stačí len nájsť tú správnu. V ten večer som zaspávala opäť s hlavou v oblakoch. Nie síce z lásky,ale z toho,že som práve presvedčila samú seba o tom,že tentokrát mám víťazstvo na dosah,že mi už neujde.
maja1
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára