Cesta do cieľa

Sníval sa mi "štíhy"  sen a ja sa budím s novým odhodlaním doviesť ho do šťastného konca. V chudnutí som už až taký amatér nebola,už som mala dosť vecí naštudovaných a v podstate aj tak trochu odskúšaných na sebe. Som blíženec. Toto znamenie nevyniká veľkou dôslednosťou ani vytrvalosťou. Vedela som,že chudnúť spôsobom počítania kalórií,vážením  jedla či držaním sa presným rozpisom čo jesť v  určitý deň by pre mňa naisto  vhodné nebolo. Tak ako mi vždy  vyhovovalo individuálne cvičenie , tak aj v strave som potrebovala mať určitú voľnosť. Laicky som si už dávno povedala,že treba jesť tak,ako by som približne  mala jesť po zvyšok svojho života a tým som sa riadila aj v prvej časti môjho chudnutia a osvedčilo sa mi to. Aj  Edita písala v knihách,že treba jesť všetko,aby neprišiel následne ten nenávidený a tak obávaný jojo efekt. Áno,treba jesť všetko,ale ...je to trošku zavádzajúce, každý si to môže vysvetliť inak.  Chcem schudnúť,chcem byť štíhla, no zákon MD a D nepustí. Prijmeš viac ako vydáš,priberáš,príjem sa rovná výdaju,si na svojom. Ak chceš schudnúť,je logické,že ten príjem predsa len musí byť menší ako výdaj.Všetko...to je čo?!  Buchty,koláče, sladkosti,mastné rezne,údeniny,majonézové šaláty,smotanové omáčky,knedle,ryža,zemiaky,pizza, ovocie,zelenina, kyslomliečne výrobky,jogurty,z nápojov voda, nesladené,sladené nápoje,káva,čaj ,víno,pivo,destiláty ?! Predstava a moje rázne NIE.  Predsa len, mám za sebou už nejednu diétu ,kalorické hodnoty potravín neboli a nie sú pre mňa ničím neznámym. Nie,že by som ich poznala naspamäť,doteraz neviem ani jednu,ale predsa len viem posúdiť,ktoré potraviny spadajú do kategórie vysokokalorických , teda absolútne nevhodných, ktoré sú dá sa povedať povolené,sú v norme a ktoré sú naopak vhodné na chudnutie. Takže moje vysvetlenie jesť všetko bolo jesť hlavne  pestro. Mať všetky živiny, vitamíny, nestravovať sa jednostranne. Aby prechod po schudnutí na normálne stravovanie nebol príliš okatý, aby sa to chudnúce a normálne stravovanie od seba príliš neodlišovalo. Jednoducho a moderne povedané - zmena životného štýlu.  Natrvalo sa naučiť zdravému stravovaniu. Pokiaľ chudnem,sladkosti a mastné jedlá,mastné údeniny by naozaj v jedálnom lístku nemali mať miesto. V tomto som už mala dávno jasno a toto sa mi aj osvedčilo. Intervaly...to bolo niečo,čo ma doslova osvietilo. Mne sa táto myšlienka zdala byť  geniálnou. Znelo to úplne jednoducho a logicky...naučiť telo pravidelnosti, aby začalo  hlásiť hlad. Už len tú psychiku tam zamontovať a mám vystaráno ...


Vyzbrojená týmito vedomosťami,nabitá pozitívnou energiou idem ráno do práce. Na obedy som bola dlhé roky zvyknutá chodiť o jedenástej hodine. Pracujem od šiestej ráno,je to tak akurát. Aby som dodržala určitú  pravidelnosť v intervaloch,raňajky som si stanovila na pol siedmu. Od siedmej mi už chodia stránky, takže taký trochu kompromis,aby som si mohla raňajky v kľude a nerušene zjesť. Pol hodinka hore dolu predsa nemôže ublížiť,povedala som si. Do práce som si priniesla na celý týždeň tavené syry,horčicu, dostupnú zeleninu,bol január,moc jej nebolo,tiež na každý deň v týždni jogurt,podľa možnosti aj nejakú tú  šunku. S mojou kolegyňou Táničkou som si do bufetu chodila kupovať už len to hlavné -  čerstvý rožtek. A ak som nemala v zásobe,tak aj dva tri plátky šunky. Z raňajok som si urobila doslova obrad. Podľa rady z knihy som si rožok rozkrojila,obe polovice natrela syrom,príp.horčicou,dala šunku,zeleninu. Jedla som pomaly,vychutnávala som si každé jedno sústo. Pridala som aj jogurt. Po skúsenostiach s nízkotučnými,prešla som na normálny,klasický smotanový. Pár kalórií navyše predsa za rána neuškodí,hlavné je,že taký aj chutí. Obedovala  som aj naďalej v závodnej jedálni. Nikdy som nemala rada sladké obedy,v tom som mala určitú výhodu dá sa povedať. Ale na výber toho bolo dosť. Ak bola napr.omáčka s knedľami,tak som si dala druhú alternatívu,čo bolo obyčajne nejaké mäso s ryžou,či zemiakmi,alebo ryba. Podotýkam,dávala som si vždy jedlo,ktoré mi aj chutilo,ktoré som mala rada. Nevyberala som si nikdy obed,pri ktorom moje vnútro hovorilo nie už len pri čítaní jedálneho lístka len preto,že bol energeticky menej náročný. A ani ten rezeň som nevymenila za zapekanú zeleninu. Takto upravenú zeleninu som nikdy rada nemala,tak som si ju ani nikdy na obed nedávala a nejem ju takto upravenú ani  doteraz. Bez pohybu sa chudnúť nedá,to som vedela, takže neostávalo nič iné,len po popoludňajšej sieste pri káve zdvihnúť pekne zadok z kresla,zbaliť tašku a ísť. Lovím v pamäti čo mi vlastne treba. Tepláky,tričko,tenisky,trošku som ich zavláčila vonku,treba vyčistiť, hľadám vhodnú PET fľašku na vodu. Hm...po ceste kúpim pollitrovú neperlivú minerálku. Aha uterák a hľadám moje "kulturistické" rukavičky. Hotovo,môžem ísť. Fitko sa v podstate ani za tie dva roky nezmenilo,pribudlo pár strojov,trochu inak rozmiestnené,ale ľudia,personál či cvičenci - známe tváre. Počujem svoj hlas - "Štvrťročnú si prosím." 


Cvičenie po dvoch rokoch až také ľahké nebolo ako som si predstavovala. Domnievala som sa,že začnem tam,kde som pred časom skončila. Omyl. Moje svaly boli stuhnuté,či mľandravé,lenivé,neviem ako by som to nazvala. Ale snažila som sa byť dôsledná. Psychika. Už to mám !!!!!!! Možno sa mi bude ktosi smiať,ktosi si ťukať aj na čelo,ale ja som si do hlavy vsugerovala myšlienku,predstavu. Som športovec,musím trénovať,blíži sa súťaž. O inšpiráciu či ukážku pevnej vôle som tam núdzu nemala. Nedá sa nepočúvať rozhovory o stravovaní, diétach, naberaní, rysovaní. Až takou  prísnou cestou  ja našťastie ísť nemusím,ale mnohé veci som neskôr využila, ukázali sa byť veľmi užitočné. Ešte prekonať prvú svalovicu  ...


Dni nasledujúce. Zvykám si na pravidelnosť. Pozerám a pomáham si hodinkami. Očami často posúvam ručičky dopredu. Raňajky o pol siedmej,o deviatej jablko,pomaranč,čo práve v práci mám. Často si varím čaj...od hladu?? Aby som oklamala ústa,žalúdok??? Ani sama neviem. Jedenásť...teším sa na obed ako malé decko. Sadám ku stolu a hovorím Táni : "To vonia,ja som hladnááááá..." Snažím sa opäť nenahádzať jedlo len tak do seba. Jesť podľa možnosti čo najpomalšie. Teda tak primerane pomaly. Po obede rovno hore,žiaden bufet,žiaden zákusok, káva musí stačiť. Tú som našťastie tak ako aj čaj nikdy nesladila. Domov,pokiaľ som sa nezdržala v meste som prichádzala okolo tej tretej. Teda v čase,kedy by som mala opäť jesť. Tentokrát je to ťažšie,už musím rozmýšľať čo si  k tomu  jedlu pripravím. Volím zeleninové jedlá,nie však zapekané,tie rada nemám,ale skôr také dusené,varené, chudé mäso,ryby. Aby som nemusela variť zvlášť pre rodinu,zvlášť pre seba,snažím sa o takú určitú univerzálnosť. Aby bol aj vlk sýty,aj ovca celá ako sa hovorí . Rozdiel urobím len v záverečnej príprave a v  prílohách. Káva, sadnúť do kresla,na chvíľu vyložiť nohy. Potom cvičenie či venovanie sa bežným prácam v domácnosti,svojím záľubám. Jedlo pred spaním volím už len veľmi ľahké, niečo od čerstvej zeleniny či kúsok syra,aby môj  žalúdok pred spaním nevyhrával. Viem,že opäť začínam a preto nemôžem čakať,že do týždňa budú kilá zo mňa padať. Nie je to až také ľahké akoby sa na prvý pohľad zdalo. Prvé týždne sa snažím byť na seba veľmi prísna. Viem,že bez toho sa nepohnem,pretože v prvom rade musím opäť naštartovať metabolizmus,to je základ. Koľko to bude trvať teraz,netuším,ale som odhodlaná vydržať. 


Víkend. Konečne si môžem pospať. Vstávam často aj o deviatej. Po bežnej rannej toalete si pripravujem podobné raňajky ako v práci. Posúvam  čas obeda. Raňajky o pol desiatej,obed o pol druhej. To mi problém nerobí. Posúvam prvú večeru,aj tú druhú. Cez víkend bývam obyčajne aj dlhšie hore,takže dá sa.  Ale víkendy sú často aj o relaxe, aj o nude,aj o návštevách,oslavách a prichádzajú prvé nástrahy. Nie je ľahké  bojovať s očami ktoré pozerajú na pekne naservírované jedlo,s čuchom,ktorý vníma jeho vôňu , a žalúdkom,ktorý začína ako na potvoru aj vydávať určité signály,hoci viem,že od hladu to nebude. Ale pokiaľ je v hlave dobre uložená silná motivácia,riešenie sa nájde vždy. O tom však inokedy.  


Snažím sa. Zatiaľ mi ako tak darí. Na pravidelnosť v jedle si už  pomaly zvykám,aj keď hodinky ako pomôcka ešte stále fungujú. Cvičenie ? Svalovicu som prekonala, cvičí sa mi už pomerne dobre, začínam pridávať na intenzite. Len tá váha...zanovite si ukazuje stále to svoje...


Dôslednosť a snaha sa raz prejaviť musia. Jeden deň,dalo by sa povedať taký bežný v práci,možno jej aj bolo trochu viac,neviem,len sa akosi zrazu neočakávane ozve žalúdok. Tak inak,intenzívnejšie,až by som povedala,s kŕčom. A telefón..."Maja,a my nejdeme na obed??!!!" Táňa. ... Ja mám hlad...naozajstný hlad...!!! Nemyslela som vôbec na jedlo a ozval sa hlad!!  "Jéééj,už idem,len si umyjem ruky!"  V ten deň mi obed mimoriadne chutil. V ten týždeň v sobotu pri pravidelnom vážení  sa ručička váhy konečne pohla smerom nadol . A ja som vedela,že som práve vošla na tú tak spomínanú Autostrádu de luxe....
                                                
                                                                                                               maja1